ArsenMoriendi

Ruka dopadla na stôl. Jedným z prstov zachytila pohár, v ktorom boli uschnuté škvrny od červeného vína. Pohár sa naklonil a omámené dievča ležiace na gauči nemalo silu sa ani načiahnuť, aby ho zadržala v páde.

V tom istom momente niekde za Tichým oceánom v chátrajúcej garzónke rozbil muž s počernou pleťou tanier o hlavu svojej manželke. Niekde v grónsku zamrzla ranená líška, v Afrike sa ďalšie dieťa otrávilo špinavou vodou, slonica porodila malého slona, frajerka povedala "áno" a stala sa snúbenicou, jazzmanovi praskla struna na gitare, vykypeli zemiaky, syn sa vrátil domov opitý, znásilnená žena sa hodila pod vlak, kňaz udelil požehnanie a dieťa v matkinom náručí sladko zaspalo.

A pohár dopadol na zem a črepy sa roztrúsili po podlahe s jasným rinčiacim zvukom. Ale nik na svete si toho nevšimol. Ani ja som si to skoro nevšimla, keby mi nezarinčal temer pri hlave. Spustila som ruku a zodvihla jeden črep. Aká irónia. Nikto nevedel, že v tých črepoch je ukrytý osud ľudstva. Že ten pohár sa nerozbil náhodou. Že dňom na zemi odzvonilo práve vďaka nemu. Bola som jediná osoba na svete, ktorá to vedela. Chabo som sa nad tým uškrnula a črepom v ruke som nahrnula prášok na stole do súvislej bielej čiary.