ArsenMoriendi

          Verím v niečo, čo nie je.
Verím v lepší svet, v stú poslednú šancu, v možnosť začať odznovu, v krajší zajtrajšok. Verím v nádej.
Toto všetko pre mňa už nie je ak vôbec niekedy bolo.

Nevadí ak ťa má niekto viacej rád ako ja. Netvrdím, že ťa nik nebude milovať tak ako ja... To len...Už to nebudem ja, čo ťa bude milovať, nezáleží na tom ako veľmi ťa niekto miluje, lež na tom, kto je ten niekto, kto ti venuje svoje srdce.

A ja to už nebudem ak sa teraz otočíš a odídeš. Sklopím zrak, keď ťa uvidím na preplnenej ulici, kde z davu vytŕčaš, aj keď si celkom nevýrazná. Pre mňa totiž žiariš. Vždy si žiarila. Ale ak teraz odídeš, skončí sa všetko čo sme spolu budovali.

Zabudnem! A je mi jedno koľko to bude trvať a ako veľmi to bude bolieť. Zvládnem to, ty to vieš! A raz príde deň, keď sa prebudím a pomyslím na to, že vonku krásne svieti slnko a že ma čaká pekný deň. V ten deň na teba navždy zabudnem. V ten deň odídeš po hlave, myšlienkach, snoch, konečne aj z môjho srdca.

Zabudnem! Nech je to akokoľvek ťažké, podarí sa mi to. V ten deň sa oslobodím z tvojho područia. Možno to bude o mesiac a možno o dva roky. Ale ten čas nastane. A ja si už na teba nikdy nespomeniem, budeš už len minulosť.

Tak chceš sa otočiť?