ArsenMoriendi

Prišiel tak nečakane, ani som sa neobzrela, zamotal ma do svojich pavučín. Poznanie môjho Ja, znamená pochopiť ma a pochopiť ma, znamená určité puto. A puto znamená bolesť. A ja sa bolesti stránim.
Avšak pri jeho príchode sa to stalo tak rýchlo, že som sa nestihla ani otočiť a utekať. Väzby sa upevnili, pripútavali ma k nemu silno ako reťaze a ja som každú chvíľu vyčkávala na nejakú zvesť o ňom. Prečo nezrelí ľudia očakávajú od druhých zrelosť? Hľadajú to, čo sami nemajú. To je aj môj prípad. Lenže občas do seba nezapadnú puzzle a zistíte, že skladáte loď na mori s Da Vinciho Monou Lisou. Vtedy je treba otočiť kormidlom a vybrať sa na inú cestu. Ak si to však nevšimnete, kráčate stále po tej istej ceste, priamo oproti bolesti. Otvára vám náruč a vaše oči sú slepé, nevidia, kto sa skrýva za krásnym závojom. Hodia sa jej do náruče a úcítia svoje srdce, ktoré už nebije, rozbilo sa napoly. Odtisnú sa a uvidia Bolesti smiech v očiach, v rukách dýku.
Prebodla ma. Tak rýchlo, ako som splanula, uhasila vo mne všetok plameň, dodala mi reálneho nádychu do zasnívaného mladého pohľadu na svet. Ako rýchlo prišiel, tak rýchlo aj zmizol.
A puto znamená bolesť, ale tejto som sa už nestihla vyhnúť.