ArsenMoriendi

Sú mŕtvi?
 Neverím slovám vrtkým
Venujem im výsmech trpký
Nemožné!
Snažím sa vyhýbať všemožne
Nemohli ma nechať samú
Spoly šťastnú, spoly rozorvanú
Je to pravda.
Zakryť oči, zmysel nemá
Ovládla ma bolesť nemá
Spáchala sa na mne krivda.
Šok ovláda moje zmysly
Všetci blízki navždy zmizli
Hlavu vkladám si do dlaní
Ako v ten deň, pri poznaní
Mojej mysle smrť sa zhostí
Kým ju svetlo nevyhostí
Zbohom. Šepkám svojej zemi
Pozerám sa na svet nemý
Plávam nebom k tomu svetlu
Počujem krídla vo vzduchu
Hm? Ozve sa mi anjel pri uchu
Vchádzam bránou, raj tu vidím
Ožiari ma silné svetlo
Jasnejšie než slnko jasné
Toto svetlo nevyhasne
Všade vtáky, kvety, stromy
Ovláda ma pocit podvedomý
Šťastie. Na chrbte narástli mi krídla
Vidím sestru, otca, matku.
Toto miesto si uchovám na pamiatku
Že ostať tu chcem, to jediné viem
V nebeskom raji.
Bol to len sen.