ArsenMoriendi

Niečo vo mne vrie

Cítim, že sa budím

Nik na mňa nepozrie

V myšlienkach sama blúdim

V meste sa vraví o netvorovi

O tom čudnom stvorení

Čo preliatu krv len tvorí

No nič sa stále nemení

Noc čo noc počuť plač a krik

Vkráda sa dnu, do domov

Kto je to, však nevie nik

Ukryje sa do stromov

No zabíja iba v noci

V tej temnej zástere

Už i z lesa vlci

Skryli sa tej príšere

Svoju obeť nasleduje

A potom lapí po nej

Krutým hriechom ju zabije

Svoje pazúry zaryje do nej

Jedni vravia, že je duchom

Iní zas, že bosorák

Iní zas, že vidí sluchom

A že lieta ako vták

Mám pocit, že tu nie som sama

Prenasleduje ma On

Už neviem ísť kam a

Nechcem, aby sa stal znovu netvorom

V noci som sa zobudila

Znova vo mne vrie tá krv

Cítim, že tu nie som sama

Bol tu On a bol tu prv

Cítim je prítomnosť

Stále je tu so mnou

Strach je moja hlavná cnosť

Dnes v noci bežím domov

Kam sa pozriem

Vidím tiene vrhnuté

Bojím sa, že ho uzriem

Moje myšlienky sú nim strhnuté

V krvi sa mi rozlial adrenalín

Vidím ho!

Stojí predo mnou a stojí bez mihnutia