ArsenMoriendi

Trestám sa, Bože, sama.Svojou túžbou pribíjam svoje telo znova a znova na kríž bolesti. Nemohúca ubrániť sa jej, ani poddať. Trpím. V záhrade mojej duše vypukol požiar, teplý, svetlý, žiarivý... A spaľujúci. Pálil útroby môjho tela na popol. Sledovala som ten proces a krvavé slzy tiekli mi po perách. Ktoré mali patriť tebe.
Zločinom bolo by neprahnúť, zločinom však je i túžiť. Kto si, že mi vyrážaš dych, zotročuješ si ma, zatiaľ čo moje vnútro kričí: "Nie!"?
Neviem sa ti vzoprieť, tvoja sila, tak nežná, je nepremožiteľná. Nejakým zvláštnym spôsobom, túžim ju zakúšať na končekoch prstov, na perách, na koži. Chrsni mi do tváre svoje búrlivé verše. Zaplav ma rýmami.
Odstav mi mozog od kyslíka, dýchať chcem tvoje bozky. Sladký démon, túžba poddať sa tej vášni, čo mi láme kosti, je skoro tak silná ako vedomie, že nemôžem. Naťahujem svoju vôľu na škripec. Musím obstáť. Môj sladký démon, zabodni mi do srdca kôl vášne, či zapchaj mi ústa bozkami odluky.
Na všetko pristúpim, len na ticho nie!
"Haló?"... "Haló!"...