ArsenMoriendi

Keď príde moment,
keď si na konci so silami,
vstaň a choď von.
Krič, plač a smúť.
Veď na to už nebudeš mať ďalšiu šancu.
Zase raz výjde slnko
a tvár zhubí úsmev nad vecou.
Všetko je zas ako má byť,
to v srdci opäť drieme pocit stroskotania,
čaká na mraky, ktoré zahalia svet ďažďom,
zdeprimujú ľudí snáď.
Vtedy príde ďalší moment,
podlomené kolená.
A strach, čo driemal v zákutí,
v realitu zmení sa.
Sladké slzy krášlia tváre.
Oheň, čo vzplanul, tak žiarivý,
vypálil ryhy po líniách sĺz,
zadusil lásku, čo tlela v ústraní.