ArsenMoriendi

Chýba mi smiech. Smiech je prejav radosti. Chýba mi úsmev, prijímanie lásky. Chýba mi strach, čo prebudí mi zmysly. Chýba mi smútok, nech viem, že mám ešte srdce. Chýba mi rozhovor, prejav pochopenia. Chýba mi dotyk, nemý záujem. Chýba mi niekto, kto ma vypočuje, kto zmierni moje trápenie. Chýba mi zápal, nech pre niečo sa nadchnem. Chýba mi život, ktorý som nikdy nežila. Chýba mi vedieť, že nie som na svete sama, že milióny ľudí tu sú i pre mňa. Chýba mi vedieť, že niekto je na tom tak ako ja. Chýba mi energia na ďalší deň.

A predsa nikto nevie, čo všetko mi chýba. Jediné, čoho mám dostatok je ignorácia a apatia. Človek ani nevie, čo prežívam, lebo sa s tým s nikým nepodelím. Ale ako sa mám?
Asi ešte neprišla tá pravá osoba. Asi niekde zadriemala. No potrebovala by som nakopnúť, môj život je už dlho v slepej uličke. Treba začať kráčať ďalej. Chýba mi sila začať odznova. A predsa musím.